Tragédia známeho zasiahla niekoho celkom neznámeho

Autor: Eva Chmelíková | 8.9.2011 o 1:02 | (upravené 8.9.2011 o 1:08) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  1869x

Veľa sa popíše a veľa sa popísalo. Dnes, vlastne už včera, sa pre slovenský národ stala veľká tragédia. Sledovala som našu repre vo fun zónach celé majstrovstvá a pri slzách Pavla Demitra vyhŕkli aj tie moje. Je tomu niekoľko mesiacov, ale keď som tie zábery videla dnes v telke, ako keby tomu bolo včera. Je to veľká tragédia, nie tak pre mňa, hoci som hokejový fanúšik, ako pre ľudí, ktorých sa to bytostne dotýka a týmto im chcem vyjadriť úprimnú sústrasť, ako úplne cudzí človek, ktorý mal rád tohto hokejového hráča.

Tento článok, by som asi za iných okolností vôbec nenapísala, keďže je podivuhodné, že ľudí natoľko zasiahne smrť v podstate cudzieho človeka, ale nedá mi nespomenúť si, nedá mi nepodeliť sa, ako Slováci vnímajú tragédiu a život jedného hokejového hráča. O leteckej havárii som sa dozvedela viac menej medzi rečou a akosi som neverila, takže moje prvé kroky viedli na internetové stránky a hoci už išlo o overené informácie, akosi som stále neverila a neverím. Neskôr večer sme sa stretli pri pive a jeden z našich prípitkov (keďže kamarátka odchádza na dlhšiu dobu do zahraničia) sme venovali práve Palimu. Potom prišli správy vysielané v jednom z dedinských hostincov, keď celá miestnosť stíchla. Prekvapilo ma ako s napätím všetci sledujú, čo sa vlastne stalo. Ani pri futbale, či hokeji, som nezažila také hrobové ticho, hoci všetci so zatajeným dychom čakali na možno premenenú šancu. Najväčšie prekvapenie prišlo, keď som sa vrátila domov, zapla počítač a otvorila facebook. Celá jedna strana bola venovaná hráčovi menom Pavol Demitra, každý jeden status, či išlo o blízkeho, vzdialeného priateľa, rodinu, skupinu, či stránku, sa venovala práve jemu. Išlo o sústrastné statusy, statusy, ktoré nesúhlasili s prílišným prežívaním situácie, hoci aj im bolo ľúto, statusy spomínajúce na krásne hokejové chvíle. Nepísala by som o tom, keby som už raz nevidela takúto podporu, práve v posledných Majstrovstvách sveta, kedy meno Pavol Demitra zaznelo, aspoň virtuálne, v ústach takmer všetkých, ktorí práve napísali niečo vo svojom statuse. Veľmi ma mrzí, čo sa stalo, tak ako ma mrzí, čo sa denno-denne deje vo svete, ale pozostalí si zaslúžia naše tiché myšlienky, vyjadrujúce, že Pavol Demitra bol človek, ktorý zomkol národ nie len teraz, keď sa jeho meno spája s tragédiou, ale hlavne mesiace a roky pred tým, keď reprezentoval spolu s ďalšími náš malý národ na Majstrovstvách či Olympiáde. Pre najbližších sú teraz tieto pojmy asi vzdialené, ale pre nás všetkých ostatných sú pojmy spájajúce sa s hokejom, dnes asi to najdôležitejšie, pretože práve pre ne si pamätáme a vždy budeme pamätať Pala Demitru, slovenského hokejového hráča, ktorému sa podarilo postaviť národ na nohy, hoci výsledky neboli potešujúce, hráča, ktorý vedel prekvapiť, človeka, ktorý si napriek sláve vedel (aspoň sa tak zdalo) zachovať to, čo znamená byť sám sebou. Smútok zo zvláštneho dôvodu zasiahol aj mňa, človeka, ktorý sa s Tebou osobne nestretol a ktorý len takouto formou môže vyjadriť úprimnú sústrasť Tebe najbližším.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?