Eva Chmelíková
Kúsok o duševnom zdraví
Pandémia a udalosti vo svete posledných rokov zrýchľujú konverzáciu o tejto téme. Čo to ale vlastne je?
Žijem v Škótsku, už takmer desaťročie. Maľujem a tvorím a venujem sa terapeutickému poradenstvu pre deti a dospelých, v ktorom okrem tradičných teórií často používam kreatívny prístup k terapii. Pred a počas štúdia ma život zavial medzi deti v škôlke, škole bežnej či špeciálnej, pracovala som aj s deťmi v autistickom spektre. Čím dlhšie a do väčšej hĺbky sa venujem terapii uvedomujem si, že osveta o duševnom zdraví má stále svoje rezervy a tak tu zdieľam malé úlomky z tohto prostredia, zrejme aby som prispela k búraniu stereotypov a predstáv o tomto odvetví a aby sa tak raz stalo prístupnejšie pre všetkých, ktorí by sa našli v situácii, že ho potrebujú. Objavia sa tu občas aj príbehy týkajúce sa (ne)zvyčajnosti tejto krajiny. Vyvíjam sa a snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík: Škótsko, Príbehy z detského sveta, Na umeleckú nôtu, Súkromné, Nezaradené, O duševnom zdraví
Pandémia a udalosti vo svete posledných rokov zrýchľujú konverzáciu o tejto téme. Čo to ale vlastne je?
Na Ukrajine je vojna. Trvalo mi dva dni dokým som vedela zase opäť normálne fungovať.
?Môžeme sa dnes pridať k Monike na jej aktivity? ´Potmehúdske úsmevy dvoch 7 ročných chalaniskov mi napovedali, že sa môže jednať o dáke šibalstvo.´
?Nikto´ chápe, že každý človek je jedinečná individualita a to čomu podvedome verí len zrkadlí to ako sa správa. ´Všetci´ má naopak názor na to aký by mal Nikto byť a sám seba vidí ako neomylného.
Na obrazovke svietia farebné stĺpčeky a ja si postupne začínam uvedomovať vážnosť situácie. Niet čudo, že čierna farba patrí práve tej strane,
?Teraz budem ambasádor Slovenska, ´povedal môj francúzsky kamarát a pohrúžil sa do vysvetľovania, prečo je slovenská kultúra tak veľmi unikátna a dôležitá.
Prečo po mne ale kričíš? Nedalo mi neotočiť sa za pokojným mužským hlasom v uličke obzerajúc si čo obsahuje produkt, ktorý možno presunie do nákupného košíka.
„Život je ako sínusoida,“ povedala pani učiteľka a nakreslila kriedou vlnitú čiaru na tabuľu, cez ktorú v strede prechádzala rovná priamka.
Keď som bola dieťa umenie ma nebavilo. Chodili sme na výstavy, maľovali sme s vodovými farbami, ktoré sa nikdy pekne nezmiešali a takmer odvšadiaľ som počula aké dôležité sú vedomosti, či kariéra.
Je to už niekoľko rokov čo svoju pozornosť smerujem inde než do politiky. Boli časy kedy ma zaujímala, myslela som si, že záleží koho si zvolíme, či koľko o nej vieme.
Sedela som v kaviarni na čaji, keď moje ucho zrazu zachytilo: „Ako môžeš mať radikálnu vládu, keď ľudia nie sú radikálni?“
Deti s postihnutím si zaslúžia chodiť do bežnej školy pre výhody plynúce všetkým zúčastneným. V škole v ktorej pracujem je ďalšou študentkou dievčina s postihnutím, vďaka ktorému málo rozpráva a ťažšie sa pohybuje.
Ja tomu nerozumiem. Chápem, že pán Fico si udal podmienky, prezident ich prijal a tak zotrval v predsedníctve strany, čo každý pochopil, už z jeho výrokov ako bude držať chrbát p. Pellegrinimu.
Je vždy dôležité, aby sa deti venovali nespočetnému množstvu aktivít? Niekedy menej je pre ich zdravý vývin viac.
Vydala som sa celkom iným smerom, uvedomujúc si, že politika je od obyčajného človeka priveľmi vzdialená a ak chcem niečo zmeniť musím začať od seba.
Dnes som mala zaujímavú konverzáciu v škôlke s jednou z vychovávateliek. Máme tam dievčatko, ktoré by malo ísť na diagnózu ohľadne autistického spektra. Mamina však odmieta možnú skutočnosť, že by jej dcéra mohla byť v spektre.
Ten čas v roku keď sa počet ľudí v meste tri krát znásobí, všade je hudba a jednotlivé miesta sú plné návštevníkov. Ja a moji priatelia trávime večer popíjaním piva a užívaním si jednej živej kapely za druhou.
V kaviarni som pracovala s mladou Američankou, budem ju volať Pantene, keďže sa jej meno dokonale rýmuje so šampónom.
Včera ráno som sa zobudila so zvláštnym pocitom v žalúdku. Totiž sníval sa mi sen o škótskom referende. Výsledky v mojom sne dopadli úplne rovnako pre obe strany a znamenal to ten najhorší možný scenár. Prvé čo som spravila bolo,
Som veriaci človek, ktorý do kostola chodieval dlhé roky.