reklama

Od kedy mi bolo priznané právo voliť

Od kedy mi bolo priznané právo voliť, som veľkým zástancom tvrdenia, že každý by mal ísť voliť. Za právo voliť sme bojovali dlhé roky, neskôr za právo voliť koho si vyberieme. Dnes však stojím pred zásadnou otázkou - Koho a či vôbec budem voliť v najbližších voľbách?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Keď k nám prišiel prehľad politických strán, zobrala som pero a začala som škrtať jedno číslo za druhým, aby som vylúčila strany, ktoré v mojom prípade neprichádzajú do úvahy. Definitívne som vylúčila SDKÚ. Túto stranu som vlastne ešte nikdy nevolila, akési podvedomé zdráhanie sa voľby tejto strany, bolo u mňa vždy a aj bez Gorily sú pre mňa p. Dzurinda (hoci na jednej prednáške na VŠ nám veľmi pekne rozprával) a p. Mikloš, ktorého som mala možnosť vypočuť si v rámci prednášky pre verejnosť o nastupujúcej ekonomickej kríze a nemohla by som tvrdiť, že ide o hlúpeho človeka, bohužiaľ ľuďmi, ktorí dokázali, že zhltnú každého, kto by chcel mať iný názor ako oni, hoci aj vo vlastnej strane a teda, že im ide v konečnom dôsledku len o nich samých a nie o tých, ktorí by im chceli dať hlas. Pokračovala som ďalej škrtaním SNS, HZDS, SMER a všetko podobné. Som skôr pravicový volič, nemám rada Slotom zlumpovanú národnú stranu, ani žiadneho odbehlíka, tvoriaceho si stranu novú. Mečiar už do politiky podľa môjho názoru nepatrí, v jeho osobu a stranu som dôveru nemala asi nikdy. Moje škrtanie pokračovalo ďalej - KDH, MOST – HÍD, nakoľko sa z KDH stáva populistická masová strana, ktorej určenie by sa nemalo vydávať týmto smerom a Most – Híd asi netreba vysvetľovať. Na chvíľku som sa pristavila pri strane SAS. Bola som jej voličom v posledných voľbách. Nadšenie z novej, zdalo sa byť, perspektívnej strany, zase raz vystriedalo vytriezvenie, nakoľko som z p. Sulíka nadobudla pocit, že mu už veľmi nejde o správnu vec, že sa nechal pomerne skoro zlumpačiť mocou a nie len on, ale mnohí v jeho strane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľké strany s istotou voliť nebudem. Prečo? Je mi proti srsti voliť ktorúkoľvek veľkú stranu, nakoľko má každá na rováši toho veľa, nakoľko snáď o každej by mohol existovať nejaký spis Gorila, aj o takej, ktorá sa momentálne tvári, že si nikdy ruky žiadnou korupciou, či tunelovaním, alebo akýmkoľvek iným rozkrádaním verejného majetku nezašpinila. P. Fica si pamätám z jednej diskusie, ktorá prebiehala blízko nášho gymnázia. Zopár z nás mladých sa na jeho prejav išlo pozrieť v rámci nejakého vyučovania a už vtedy, keď som o politike takmer nič nevedela, mi jeho reči prišli veľmi nesympatické a zavádzajúce. Pravdu povediac som ho videla a počula po prvý krát v živote a už vtedy som mu neverila ani ten nos medzi očami, čo ostatne neskôr potvrdilo každé jeho vystúpenie, či prehováranie k nám voličom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale čo s novými stranami? Pred rokom a pol som sa priklonila k novosti a nemyslím, že to dopadlo úspešne. V podstate každé priklonenie k novosti sa nakoniec zvrhlo v sklamanie, rôzne kauzy, ktoré zväčša stranu aj jej voličov pochovali.

Behom posledného roku vzniklo viacero nových strán. Možno jediný komu sa podarí dostať sa do parlamentu a nedoplatí na roztrieštenosť hlasov bude 99%, čo je ďalšia strana ku ktorej mám nedôveru a odmietam ju voliť, už len z dôvodu, že obrovská kampaň nie je zadarmo a z vlastných vrecák straníkov asi ani neplynie. Ešte je tu strana p. Matoviča. Nič proti Vám, ale za posledného rok a pol som z Vás mala pocit, že skôr robíte šou ostatným a sám pre seba, ako by Vám malo ísť o nás voličov. Politik je politikom ak má istú dávku diplomacie, tolerancie a snahy dohodnúť sa a nie byť tvrdohlavý a za každú cenu ísť proti múru, aby si presadil svoje. Okrem toho zopár tých pre mňa schopných a dôveryhodných už zo strany vystúpilo, takže táto voľba rovnako neprichádza do úvahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zelených voliť rovnako nebudem, nie že by som nebola ekologicky zmýšľajúca, práveže naopak. Bohužiaľ som však nadobudla názor, že mnohé ekologické hnutia (pravdu povediac neviem nakoľko sú si blízke so zelenými stranami) lámu veci cez koleno a nenechávajú odborníkov pracovať tak ako treba, aby boli človek aj príroda spokojní, teda aspoň v podaktorých prípadoch.

Ktože mi to zostal? Pani Mojsová, prepáčte mi to, ale s vašim prejavom a vašou osobou sa nedokážem za žiadnych okolností stotožniť a k strane p. Kotlebu sa asi netreba vyjadrovať. Právo a spravodlivosť. Klamstvom si nahrnúť kopu fanúšikov na FB, čo to o strane vypovedá. Okrem toho vety plynúce z úst niektorých straníkov, ktoré som si mala možnosť prečítať v predvolebnej kampani ma presvedčili o tom, že možno ide o fajn ľudí, ktorí však do politiky podľa môjho názoru nepatria, pretože by jej asi nerozumeli. A p. Martinákovú mám pocit, že by v politike udupali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O p. Budajovi ešte porozmýšľam, po prečítaní niekoľkých jeho publikácií skrz písania vlastnej bakalárky mám pocit, že ide o múdreho človeka. Program tejto strany mi je zo všetkých asi najbližší a ak ide skutočne o ľudí, ktorí veria v to čo hovoria, sú pre mňa možno niekým v koho by som vedela mať dôveru. Poslednou alternatívou je pre mňa“ strana športovcov“. Nakoľko však o strane počuť minimálne, pochybujem o tom, že by sa dostala do parlamentu.

Ak si nevyberiem jednu z posledných uvedených strán, zdá sa, zostáva mi jediná možnosť. Volieb sa určite zúčastním a aby môj hlas nevyšiel nazmar vyzerá to tak, že vhodím prázdnu obálku. Mohlo by sa zdať, že v takomto prípade sa volieb nemusím vôbec zúčastniť a bude to mať rovnaký efekt. Je v tom však jeden podstatný rozdiel. Ja nie som ľahostajná k svojmu štátu, nie som ľahostajná k voľbám, ale skutočne iný spôsob, ako vyjadriť svoj názor k tomuto všetkému nevidím. Vraj žijeme v demokracii, tak ak v demokratickom štáte ľudia vyjadria názor prázdnymi obálkami, demokratický štát to vezme na vedomie a nezmätie tento fakt pod stôl ako za čias socializmu, ale bude to preň snáď výkričník, že sa ľuďom už naozaj prestáva páčiť, čo sa v ich štáte deje a odmietajú tolerovať, aby ich zastupoval niekto, komu na nich vlastne absolútne nezáleží.

Takže poďme voliť všetci, vyberajme podľa vlastného svedomia, postoja, náklonnosti k programom, či osobnostiam. Mrzí ma ak som sa svojim postojom niekoho dotkla, nebol to môj úmysel, jediným úmyslom bolo vyjadriť svoj subjektívny názor k tohtoročným voľbám, s ktorým sa mnohí asi nestotožnia, čo je úplne v poriadku.

Eva Chmelíková

Eva Chmelíková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Žijem v Škótsku, už takmer desaťročie. Maľujem a tvorím a venujem sa terapeutickému poradenstvu pre deti a dospelých, v ktorom okrem tradičných teórií často používam kreatívny prístup k terapii. Pred a počas štúdia ma život zavial medzi deti v škôlke, škole bežnej či špeciálnej, pracovala som aj s deťmi v autistickom spektre. Čím dlhšie a do väčšej hĺbky sa venujem terapii uvedomujem si, že osveta o duševnom zdraví má stále svoje rezervy a tak tu zdieľam malé úlomky z tohto prostredia, zrejme aby som prispela k búraniu stereotypov a predstáv o tomto odvetví a aby sa tak raz stalo prístupnejšie pre všetkých, ktorí by sa našli v situácii, že ho potrebujú. Objavia sa tu občas aj príbehy týkajúce sa (ne)zvyčajnosti tejto krajiny. Vyvíjam sa a snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík:  ŠkótskoPríbehy z detského svetaNa umeleckú nôtuSúkromnéNezaradenéO duševnom zdraví

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu