Výnimočné deti...ako ich vidíme?

Autor: Eva Chmelíková | 15.3.2018 o 19:26 | (upravené 15.3.2018 o 23:28) Karma článku: 10,45 | Prečítané:  4256x

Dnes som mala zaujímavú konverzáciu v škôlke s jednou z vychovávateliek. Máme tam dievčatko, ktoré by malo ísť na diagnózu ohľadne autistického spektra. Mamina však odmieta možnú skutočnosť, že by jej dcéra mohla byť v spektre. 

Práve však vďaka určenej diagnóze by malá slečna mohla dostať dotáciu od štátu, aby mohla mať pri sebe počas dňa pracovníka, ktorý by sa venoval len jej. Jej vývoj a zaradenie do bežnej spoločnosti, aby mohla žiť plnohodnotný život ako my ostatní by sa rapídne urýchlil. 

V tomto článku sa nejdem venovať tomu, prečo a ako rieši danú situáciu mamina, to je na rozhodnutí každého rodiča. Avšak akákoľvek pomoc pochopiť svet do ktorého sa takéto dieťa narodilo spôsobom, aby mohlo predať svoje obohacujúce a neuveriteľné vlohy nám ostatným sa odmietaním jeho výnimočnosti veľmi zužuje.

Čo ma dnes zaujalo viac bol pohľad pani učiteľky, hoci veľmi vnímavej a citlivej ženy k potrebám práve takýchto detí, ktorá sama konštatovala, že by bola zdrvená, ak by sa jej dieťa ako autistické narodilo. Uvedomila som si ako sa pohľady rôznych ľudí líšia a na veci nazeráme z rôznych uhlov. Môj nechápavý výraz doplnila slovami, že veď každý chce aby bolo jeho dieťa perfektné a mne sa zrazu len vydralo z úst ´veď ale oni sú perfektné´.

Uvedomila som si stigmu, ktorú v spoločnosti stále držíme nad výnimočnosťou a inakosťou. Autistické deti s ktorými som sa posledné roky stretla vo mne vždy zanechali stopu a to pozitívnu. Súhlasím, nie je jednoduché naladiť sa na ich vnímanie sveta a hlavne rodičom sa svet otočí hore nohami, človek si nie raz vyslúži aj facku, pohlavok či kusanec, ale predsa ak sa k nim raz dostane a začnú mu dôverovať, zrazu sa otvoria dvere pre obdivovanie iného spôsobu nazerania na realitu a svet. Fascinácia u päťročného chlapca tým ako funguje vesmír, či planéta zem, alebo sústredenosť pre najmenšie detaily pri konštrukcii áut, hoci len z lega, ktoré majú rôzne pridané detaily, aby boli výkonnejšie ako tie klasické, či neskonalá sústredenosť na symetriu veže z kociek u dvojročného dievčatka sú na nezaplatenie. Každý krát keď sa zapozerám na niektoré z týchto detí ponorené do intenzívneho štúdia práve objaveného mechanizmu, či ďalšej prírodnej kuriozity si uvedomujem, že mám česť stretávať sa s tými, ktorí chápu viac ako ja.

Nie je jednoduché porozumieť takýmto výnimočným deťom, pretože nás to núti byť nesebecký a otvoriť myseľ niečomu celkom inému, než sme po generácie naučení. Takéto deti vyžadujú iný prístup a nás to núti byť kreatívnymi a zabúdať na seba a svoje potreby prispôsobovať dieťaťu v ešte väčšej miere než to robíme pri ostatných deťoch. Inakosť však nie je problémom, problémom sme my ktorí z nej robíme problém, pretože vďaka tejto stigme môže mamina jedného výnimočného dievčatka žiť v odmietaní reality možno len zo strachu z nepochopenia spoločnosťou. A to je veľká škoda.

Pre objasnenie tento príbeh pochádza z britského a nie slovenského prostredia (aby neprišlo k nedorozumeniu), hoci deti aj dospeláci sú si viac menej všade podobní.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Dunajská Atlantída navždy zmizla pod vodou

Ako zmizlo jedno z najkurióznejších miest v Európe, ostrov Ada Kaleh.

PLUS

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky.

ŠPORT

Sagan: Môj fanklub a moji fanúšikovia sú dve veci

Majster sveta prišiel na Slovensko.


Už ste čítali?