reklama

Národ si berie naspäť svoj štát

Vydala som sa celkom iným smerom, uvedomujúc si, že politika je od obyčajného človeka priveľmi vzdialená a ak chcem niečo zmeniť musím začať od seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Žiť podľa vlastného svedomia voči sebe a tým, ktorí sú okolo mňa v bežnom živote. Žijem momentálne v Škótsku, kde som pôvodne chcela doštudovať magistra v medzinárodnom práve, ale nakoniec som sa vydala iným smerom, nakoľko ma táto cesta prestala napĺňať. Prešla som si rôznymi prácami, svojho času som dokonca zbierala prázdne poháre v piano bare, čo dodnes hodnotím ako jednu z najlepších prác, keďže práve tam som asi najviac cez skúsenosť pochopila, že život je o ľuďoch, obyčajných.

Správa, že bol zabitý investigatívny novinár mnou otriasla. Niečo také v demokratickej krajine, je podkopanie všetkého prečo naši rodičia štrngali kľúčmi, podkopaním všetkých hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť postavená. Prehnitosť našej politiky som vnímala od svojich osemnástich, od kedy som ju veľmi aktívne sledovala a každými ďalšími voľbami, štúdiom a chápaním súvislostí sa len utvrdzovala o nekonečnej hre mocných, ktorí svojho občana nepočúvajú a ani nemôžu pretože sú od jeho obyčajného života vzdialení v bubline, ktorá nemá s realitou nič spoločné. Nehovoriac o tých, ktorí ani len nedokážu počúvať, pretože akékoľvek empatické schopnosti im jednoducho chýbajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ján Kuciak si vybral veľmi náročnú cestu odhaľovania špinavostí tých, ktorí nemajú svedomie či sebareflexiu. Zo skúsenosti viem, že jednať s takými ľuďmi je veľmi náročné a vyčerpávajúce. Prechovávam preto veľkú úctu ku každému, kto sa postaví takýmto ľuďom, či už v politických výškach alebo v bežnom živote, pretože to nie je vôbec jednoduché. Je škoda, že to muselo zájsť tak ďaleko, ale ako aj naša hymna o nás spieva, až hromy a blesky nás prebudia. Tento krát som sa vydala do ulíc Edinburghu aj ja, symbolicky podporiť vás všetkých na Slovensku, pretože tento krát mám skutočne pocit, že to má zmysel. Neexistujú totiž žiadne argumenty proti, žiadne váhanie, žiadna šedá sféra, kde by sa postavenie za morálne a slušné hodnoty, mohlo otočiť proti nám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už teraz sme vyhrali, vyslali sme obrovský signál, že ako národ si ctíme skutočné ľudské hodnoty, pokojnou formou dávame najavo, že medzi tými, ktorí nás vraj majú zastupovať nemajú miesto takí, ktorí ľudskosťou pohŕdajú a vysmievajú sa jej. Slovensko sa zmenilo už dnes, bez ohľadu na to, či budú nové voľby a koho v nich budeme voliť. Sme pokorný národ, ktorý je schopný zniesť veľa, dokážeme byť natoľko flexibilní, že sa prispôsobíme takmer každej situácii, za to nás vždy budem obdivovať, hoci mnohí práve tieto prednosti nepovažujú za ideálne. Tento krát sme sa však konečne stali aj národom určujúcim hranice tým, ktorí len hrnú pred sebou bez ohľadu na iných, dôsledky svojich činov a prebratie zodpovednosti. Je smutné, že to muselo zájsť tak ďaleko, celé Slovensko si vždy bude v úcte pamätať Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, pretože sa stali hrdinami, ktorí nám pripomenuli koho je náš vlastný štát, škoda, že za cenu toho najcennejšieho, života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko si zaslúži zmenu, takú, aby sa naši rodičia mali v dôchodkovom veku dobre, aby sme sa my vôbec dôchodku dožili, aby sa naše deti mohli v živote venovať veciam, ktoré ich skutočne bavia a nie, ktoré im len zaplatia živobytie, aby učitelia mali podmienky na skutočné učenie, aby doktori nezažívali neustáli stres a mohli sa ľudsky venovať pacientom, aby sa novinári nebáli písať o faktoch, ktoré sa skutočne dejú, aby hendikepovaní mohli byť skutočnou súčasťou spoločnosti a mali šancu zaradiť sa do nej, aby každý jeden občan našej malej krajiny sa cítil bezpečne vyjadrovať svoj názor, mal možnosť nie len zarobiť si na živobytie, ale aj oddychovať, vzdelávať sa a spoznávať. Toto všetko sa zrejme dnešnými protestmi nedosiahne a zrejme nás ešte ako národ čaká dlhá cesta pokory a uvedomovania si vlastnej seba hodnoty. Ďalší krok na tejto ceste sme však spravili a ja som ako obyčajný človek, dcéra svojich novembrových rodičov a momentálne Slovenka žijúca v zahraničí, na vás všetkých hrdá.

Eva Chmelíková

Eva Chmelíková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Žijem v Škótsku, už takmer desaťročie. Maľujem a tvorím a venujem sa terapeutickému poradenstvu pre deti a dospelých, v ktorom okrem tradičných teórií často používam kreatívny prístup k terapii. Pred a počas štúdia ma život zavial medzi deti v škôlke, škole bežnej či špeciálnej, pracovala som aj s deťmi v autistickom spektre. Čím dlhšie a do väčšej hĺbky sa venujem terapii uvedomujem si, že osveta o duševnom zdraví má stále svoje rezervy a tak tu zdieľam malé úlomky z tohto prostredia, zrejme aby som prispela k búraniu stereotypov a predstáv o tomto odvetví a aby sa tak raz stalo prístupnejšie pre všetkých, ktorí by sa našli v situácii, že ho potrebujú. Objavia sa tu občas aj príbehy týkajúce sa (ne)zvyčajnosti tejto krajiny. Vyvíjam sa a snažím sa pochopiť tento svet cez každodenné stretnutia a skúsenosti. Ale v prvom rade sa snažím žiť a nechať žiť. Zoznam autorových rubrík:  ŠkótskoPríbehy z detského svetaNa umeleckú nôtuSúkromnéNezaradenéO duševnom zdraví

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu