Vlk v ovčom rúchu

Autor: Eva Chmelíková | 16.1.2020 o 23:05 | (upravené 16.1.2020 o 23:40) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  793x

Na obrazovke svietia farebné stĺpčeky a ja si postupne začínam uvedomovať vážnosť situácie.  Niet čudo, že čierna farba patrí práve tej strane, 

ktorá ak sa dostane do parlamentu s veľkým zastúpením, tak povedie Slovensko ešte do väčšej temnoty, než v akej sa ocitlo doteraz pod červeným monopolom.

Sľúbila som si, že sa ma politika už nebude dotýkať, že svojim hlasom prispejem podľa vlastného presvedčenia, no nenechám ju vtiahnuť ma do úzkostných emócií plných strachu.

Realita však zaklopala na dvere. Tak ako pri posledných protestoch aj dnes cítim potrebu vyjadriť podporu tým, ktorých rada navštevujem.

Už vyše desať rokov pozorujem, ako sa história opakuje. Ekonomická kríza, s tým rastúca nespokojnosť, generácia, ktorá si vojnu nepamätá, na konto toho všetkého migrácia a tak ako mnoho krát pred inými vojnami, extrémisti využívajú takto úrodnú pôdu na svoj vzostup.

Zo všetkých európskych krajín mám však o tú našu najväčšie obavy. Nie len preto, že je mojou rodnou krajinou, totiž slovenský extrémizmus má svoj ďalší rozmer.

Slovensko si ho troška okorenilo.

Fašizmom.

Verím, že ľudia sa neustále menia a vyvíjajú, že nie sme tým istým človekom, akým sme boli včera či pred rokmi. Naše názory sa menia, skrz skúsenosti, ktoré prežívame. Prehodnocujeme svoje činy a učíme sa byť súcitnejšími, občas dokonca cez prežívanie skúsenosti tých, ktorých sme svojho času súdili, či nechápali.

Ak mi po podobných skúsenostiach človek povie, že sa jeho hodnoty zmenili, tak mu uverím. Ak ich však naoko zmení len preto, aby si získal dôveru iných, tak vnímam závan narcizmu a nedostatok empatie. Nakoniec atribúty veľmi bežné na politickej scéne.

Nemusíme iných podporovať v ich nečestnom konaní, môžeme povedať NIE.

Fašizmu, necitlivosti, manipulácii, klamstvu, násiliu, rasizmu a všetkej ďalšej nekonečnej škále negatívnych poryvov, ktoré si so sebou ako ľudia nosíme. Schovávať ich za pekné reči o morálke a normálnosti je ako schovávať vlka do ovčej vlny.

To málo čo môžem urobiť je konať. Rozhodnúť sa, čo je skutočne dôležité. Človek ako ľudská bytosť, či nejaký vymyslený konštrukt čohosi. Moja voľba je jasná a od nej sa odvíja dôvod, prečo nepodporím človeka a stranu, ktorých myšlienky sú v ovčom rúchu spojené s proti ľudskými.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?