Nikto existuje vo vnútri každého z nás a na svet nazerá cez seba. Ak je Nikto vedomý si seba samého, tak iných nesúdi, pretože chápe, že Všetci sú Nikto. Ak si nie je vedomý seba samého, tak sa často môže cítiť ako nikto a začne sa iným prispôsobovať, len aby našiel vlastnú hodnotu. Tú však nikdy vonku nenájde, dokým sa nestane vedomým seba samého a neuvedomí si, že on sám je Nikto. Do popredia vtedy prichádza Všetci. Ten naopak nazerá na svet zvonka cez iných a porovnáva ich so sebou. Všetci si podvedome hľadá vonkajšie uznanie vlastnej hodnoty. Zatláča svojho Nikto do kúta, pretože by ho aj tak neprijali. No a keď vonkajší svet k nemu pristupuje z pozície Všetci je ťažké uvedomiť si seba samého. Všetci rád súdi a hodnotí akí sú iní a čo robia. Nikto vedomý si seba samého prestáva skákať na hru Všetci, vie, že Všetci len potrebujú nájsť svojho Nikto.
Teraz si filozofické okienko skúsme preložiť do bežného jazyka.
Pán Pišta (ktorý na svet nazerá cez Všetci) bude väčšinou tou osobnosťou, ktorá rada stojí na výslní. Nie však na výslní umeleckom, v ktorom sa Nikto snaží vyjadriť seba samého, no naopak na výslní rečníckom. Pán Pišta vie pekne rozprávať, o veciach ktoré sú ´dôležité´, vie iných manipulovať, nedokáže vyjadriť svoje pocity a pomenovať emócie len ich napodobňuje. Jeho hodnoty a presvedčenie sú odvodené od Všetci takže nedokáže prebrať zodpovednosť za vlastné činy. Väčšinou hľadá nejakého vinníka, ktorý je niekde vonku. Ťažko sa mu hovorí ´prepáč´, pretože by tým ukázal svoju vlastnú zraniteľnosť a Všetci by ho mohli prestať rešpektovať, neuvedomujúc si, že skutočný rešpekt vychádza zo zraniteľnosti. Pán Pišta si o sebe môže myslieť, že je neomylný, či nejakým spôsobom lepší ako ostatní, preto svoje nedostatky nedokáže vidieť.
Pani Dorka (ktorá na svet nazerá cez Nikto ale nie je si seba samej vedomá) bude osobnosťou, ktorá je vnímaná ako celkom normálna, no neprejavuje svoju vlastnú individualitu. Ľahko sa nechá vohnať do manipulácií a ťažko sa jej hovorí nie. Tým pádom nepočuje a nechápe ani iných ak povedia nie. Dokáže vyjadriť svoje emócie, nedokáže ich však vždy pomenovať, či si uvedomiť ich dopad na niekoho iného. City sa jej vyjadrujú ťažko. Dokáže povedať prepáč, no môže ho hovoriť aj vtedy, keď to nie je jej vina či zodpovednosť. Môže sa stať na iných závislá. Pani Dorka môže byť osobnosť, ktorá sa v živote stretla s priveľa Všetci.
Lucka (ktorá na svet nazerá cez Nikto vedomé si seba samej) bude osobnosť, ktorá rešpektuje Všetci ako aj nevedomé Nikto. Rešpektuje však aj samu seba a dokáže povedať nie, ak sa k nej niekto nepekne správa alebo prekračuje jej vlastné hranice. Nemá potrebu nikoho o ničom presviedčať, no nebojí sa vyjadriť svoj vlastný názor. Dokáže povedať prepáč, ak zraní iného svojimi slovami, či konaním, je si však vedomá, že aj ona robí občas chyby a je len človekom. Nenecháva sa manipulovať iného emóciami. Väčšinou necháva Všetci v ich vlastnom svete, pretože Všetci majú problém rešpektovať vedomé Nikto, ktoré neskáče na jeho hru. Naopak k nevedomým Nikto pristupuje tak, aby ich vlastné Nikto prebudila. Nebojí sa byť zraniteľná, úprimná a prijať pomoc, no nestáva sa na iných závislá.
Väčšinou v sebe nosíme nevedomé Nikto alebo Všetci. Na to aby sme sa mohli stať vedomým Nikto si totiž potrebujeme najprv vyskúšať Všetci a Nikto nevedomé, aby sme zistili, že ani jedno skutočne nefunguje.